Legenda o Peregrine Carmen Posadas

Podrobný popis

UKÁŽKA

Najprv sa všetko vyvíjalo sľubne. Angelilla a hostinský odviedli dona Diega do Zlatej veže, kde sa nachádza kráľova pracovňa. Mali šťastie, lebo na dlhej tmavej chodbe sa stretli s Filipom II. osobne. Teda, aby bol don Diego presnejší, nielen s ním, ale aj s jeho početným sprievodom, ktorý sa od neho nepohol ani na krok. Krútilo sa okolo neho toľko ľudí, že de Tebes, hoci vedel, že stojí v blízkosti najmocnejšieho muža sveta, z veľkého panovníka nízkeho vzrastu videl akurát tak špičku pera na jeho klobúku.

Potom sa spolu s Angelillou a hostinským vybrali za Pierrom Van Ranstom.

Ukázalo sa, že je to statný muž s ryšavými vlasmi a bledomodrými očami. Po tom, čo mu dievča niečo pošepkalo do ucha, pozval ich ďalej. Don Diego by bol najradšej, keby ho jeho spoločníci po zoznámení nechali s komorníkom osamote, ale strýko s neterou nelenili, pohodlne sa u Van Ransta usadili a pustili sa s ním do družnej debaty.

Vyvíjalo sa to sľubne, no hneď ako sa don Diego rozrozprával, uvedomil si, že dojímavé príbehy, ktoré si pripravil, aby vyzdvihol hodnotu svojho daru, Van Ransta vôbec nezaujímajú. Na holiča nezapôsobil ani tragický osud zamilovaného otroka Lumbu, ktorý skonal, keď z hlbín mora vytiahol „... niečo také ojedinelé, čo nikto predtým nevidel a čo mám teraz bezpečne ukryté v náprsnom vrecku“, vyhlásil sudca de Tebes tajomne, no zatiaľ neprezradil, čo je ten záhadný predmet.

Holiča nechal chladným aj ďalší srdcervúci príbeh, v ktorom opisoval, ako veľmi trpel, kým sa dostal do Španielska.

„Napriek strastiplnej ceste a množstvu úskalí, ktoré som musel prekonať, aby som ochránil predmet, ktorý nosím pri srdci a ktorý vám čoskoro ukážem, mali by ste vedieť, že sa k nemu viaže krásna, no nemilosrdná legenda,“ pokračoval v klamstvách neúnavný don Diego. „Výnimočnosť predmetu nespočíva iba v tom, ako vyzerá, ale najmä v tom, že jeho majiteľovi zaručí plodnosť a početné potomstvo.“

Po tom, čo vyslovil posledné slová, zazdalo sa mu, že v holičových bledých modrých očiach zbadal slabý záblesk záujmu. „Konečne som ťa dostal, Van Ranst,“ gratuloval si, že sa mu podarilo zahrať na správnu strunu. Nastala ideálna chvíľa, aby teatrálne vytiahol perlu a položil ju na čierne zamatové vrecúško, kde by vynikla jej dokonalosť.

„Nech sa páči, tu je. Váha, farba a jedinečnosť tvaru z nej robia najdokonalejšiu perlu, akú kedy vylovili z morských hlbín. Ani mýtická kráľovná zo Sáby na vrchole svojej slávy, ani čínsky cisár, ani samotná Kleopatra nevlastnili perlu takýchto kvalít. Navyše, od nepamäti sa hovorí, že perly prinášajú šťastie a sú zárukou plodnosti; len si predstavte, čo všetko by mohla svojmu majiteľovi zabezpečiť perla takejto veľkosti! Z dobrého zdroja viem, že kráľ Filip už mal príležitosť presvedčiť sa o blahodarnom vplyve veľkých perál, keďže podobnú dostal asi pred dvadsiatimi rokmi. Vlastne, označiť ju za podobnú by nebolo príliš spravodlivé, keďže predchádzajúca perla bola menšia, podlhovastejšia a na jednom konci mala niečo ako krížový zárez. ... A odkiaľ to všetko viem?“ spýtal sa uštipačne don Diego. „Obe perly pochádzajú z toho istého loviska na Perlovom súostroví a ich majiteľ, don Vicente de Tolosa, mi o nich prezradil nejedno zaujímavé tajomstvo. Povedal mi, ako sa vďaka istému sudcovi dostala predchádzajúca perla do vlastníctva jeho veličenstva. Počul som, že keď kráľ zistil, aký je to výnimočný kúsok, rozhodol sa darovať ho svojej druhej manželke, milovanej Márii Tudorovej ako prejav svojej lásky.“

Vtedy sa Van Ranst rozrehotal. Smial sa tak hlasno, akoby mu práve povedali najsmiešnejší vtip na svete.

„Čo to má znamenať?“ ozval sa urazene de Tebes.

„Povedzte mi, dobrý pane,“ odpovedal mu Van Ranst a po lícach mu stekali slzy od smiechu, „odkiaľ že to prichádzate?“

„Už som vám to povedal: z Panamy.“

„A ste si istý, že neprichádzate zo Saturnu alebo rovno z Mesiaca? Lebo len tak sa dá vysvetliť, že si myslíte, že ste priniesli niečo výnimočné, nehovoriac o tom, že by bol poriadne hlúpy nápad pripomínať jeho veličenstvu bolestivú minulosť.“